Storočný seizmograf dodnes zaznamenáva zemetrasenia
HURBANOVO/NITRA 25. júla – Jeden z najstarších seizmografov na svete majú v Geofyzikálnom ústave SAV v Hurbanove. Inštalovali ho v roku 1902. Jeho výnimočnosť spočíva v tom, že je to zrejme jediný dodnes fungujúci a používaný prístroj, ktorý zakresľuje zemské pohyby hrotom na začadený papier. "Dodnes sú to trvácnejšie záznamy než na magnetické médiá či fotopapier,“ povedal člen predsedníctva Slovenskej akadémie vied (SAV) Igor Túnyi.V Hurbanove je jedna zo 14-tich staníc, ktoré má Slovenská národná sieť seizmických staníc. Zaznamenávajú a študujú tu seizmické pohyby, z ktorých následne dedukujú príčinu zemetrasenia. Predpovedať zemetrasenie sa však nedá. "Z tektonického hľadiska je Slovensko nárazová zóna medzi africkou a euroázijskou doskou. Africký kontinent putuje stále na sever,“ hovorí Túnyi. Podľa dohadov bol napríklad Gerlachovský štít v minulosti vyšší a pri zemetrasení spadla jeho špička. Najväčšie zemetrasenie na Slovensku bolo podľa zápisov z kroník v roku 1763 v Komárne, kedy zničilo mesto a vyžiadalo si aj ľudské obete. Ako uviedol Túnyi, bol to jeden z dôvodov, prečo sa dlho váhalo s výstavbou vodného diela Gabčíkovo. Zemetrasenie takejto intenzity sa odvtedy nezopakovalo, aj keď slabších bolo niekoľko. Seizmograf zaznamenáva odozvy veľkých zemetrasení z celého sveta aj umelo spôsobené otrasy, ako sú napríklad výbuchy v kameňolomoch, ale aj nukleárne pokusy. Zistiť sa dá, kde bola nálož odpálená aj akú mal výbuch silu. „Pokiaľ bude Irán a Severná Kórea hroziť výrobou nukleárnych zbraní, tak máme o živobytie postarané, pretože Slovensko ako najvýchodnejšia krajina Európskej únie je veľmi dôležitá pre registráciu takýchto eventuálnych nebezpečenstiev,“ povedal Túnyi. SITA _________ FOTO: SITA |

HURBANOVO/NITRA 25. júla – Jeden z najstarších seizmografov na svete majú v Geofyzikálnom ústave SAV v Hurbanove. Inštalovali ho v roku 1902. Jeho výnimočnosť spočíva v tom, že je to zrejme jediný dodnes fungujúci a používaný prístroj, ktorý zakresľuje zemské pohyby hrotom na začadený papier. "Dodnes sú to trvácnejšie záznamy než na magnetické médiá či fotopapier,“ povedal člen predsedníctva Slovenskej akadémie vied (SAV) Igor Túnyi.