Globaldom

Omietame a stierkujeme v interiéri

Pekná finálna úprava povrchu stien pomocou omietania či stierkovania vytvára z hrubej stavby obývateľné priestory pre spokojnosť majiteľov.
Mnohí stavebníci sú natoľko zruční, že omietacie práce môžu vykonať svojpomocne. Uľahčujú to aj moderné omietkoviny a pomôcky na omietanie.

Podstrek

Pri klasickej technológii ručného omietania na tehlu a betón sa robí najprv podstrek. Ide o nanášanie riedkej cementovej malty. Piesok môže mať zrnitosť do 4, ba aj 7 mm. Na nasiakavých materiáloch, ako sú plynosilikáty, treba použiť viac vody, aby aj po vsiaknutí ostala na hydratáciu cementu. Na tehle a betóne netreba veľa vody. Naberáme ju murárskou naberačkou a rýchlym švihom oblievame steny. Najlepšie je cez deň robiť nástrek, počkať cez noc, kým stvrdne a na druhý deň robiť ďalšiu vrstvu omietky. Na novej tehle nemusíme urobiť súvislý podstrek, na starých materiáloch je lepšie vytvoriť súvislú vrstvu trocha hustejšou maltou. Nástrek po zaschnutí vyzerá ako stekance, na ktorých bude držať najhrubšia – jadrová vrstva omietky.

Jadrová vrstva

Jadro vytvoríme z malty z piesku so zrnitosťou 0 – 4, vápna, cementu a vody. Nesmie obsahovať väčšie kamienky. Maltu cedíme pred naliatím do fúrika cez murárske sito, aby v nej neboli väčšie kamienky. Cementu dávame najmenej, slúži len na spevnenie. (Omietku môžeme celkom pokojne urobiť aj bez cementu). Preto hovoríme o vápenno-cementovej omietke. Jeden príklad na vhodný miešací pomer: do 125-litrovej miešačky dáme vrecko vápna (25 kg), piesok – aby nebola malta veľmi mastná (mastná malta obsahuje viac vápna; jednoduchšie sa nanáša, hladí, ale môže stekať a ľahšie sa na nej tvoria praskliny, lebo vápno sušením veľmi mení objem), pridáme viac piesku, 2 – 3 murárske lyžice cementu, vodu a dobre rozmiešame. Iný, presnejšie vyjadrený pomer je 140 kg vápna, 60 kg cementu a 1 m3 piesku. Jadro má hrúbku 1,5 – 3 cm. Nanášame ho po vrstvách hrubých najviac 1,5 cm.

Vyrovnanie jadrovej vrstvy

Po nanesení na stenu maltu rovnomerne rozotrieme, aby sme zabezpečili rovný povrch bez vyvýšenín a preliatčín ako podklad pod najtenšiu štukovú vrstvu, ktorá je tretia v poradí. Na to sa používajú omietacie profily – omietniky. Jeden oceľový omietnik stojí viac ako 30 korún. Sú to oceľové lišty z tenkého plechu. Po omietnutí ich nechávame v omietke. Vzdialenosti medzi jednotlivými omietnikmi sú o niečo menšie, ako je dĺžka stieracej laty. Na stenu nanesieme trocha malty, v mieste omietnika od podlahy až po strop. Omietnik vložíme do mäkkej malty, kde sa ľahko prichytí vďaka otvorom v plechu. Jeho vytŕčanie zo steny určuje hrúbku budúcej jadrovej vrstvy, takže ho podľa potreby vtlačíme hlbšie, alebo naopak, podložíme ho hrubšou vrstvou malty. Omietnik ustálime do zvislej polohy pomocou vodováhy. Maltu trocha uhladíme pri stene lyžicou, aby v nej pevne držal. Ďalšie omietniky umiestňujeme podľa dĺžky stieracej laty po celej miestnosti. Keďže chceme docieliť, aby jadrová vrstva vyrovnala povrch stien, na určenie vzdialenosti omietnikov od steny použijeme murársku šnúru, ktorú napneme na dva klince. Podľa jej vzdialenosti od steny vtláčame do malty alebo podomietame omietniky. Šnúra pritom musí „hrať“, t. j. je tesne nad omietnikom, ktorý ju nesmie vytláčať a pri brnkaní voľne kmitá ako struna na gitare.
Vzhľadom na cenu omietnikov si môžeme narezať alebo kúpiť obyčajné drevené lišty, ktoré vsádzame do malty namiesto oceľových omietnikov, avšak po omietaní ich musíme z čerstvej malty vybrať a stopy po nich doomietať. Ak by ostali v stene, pod maľovkou by bolo neskôr vidieť miesta, kde ostali. Vplyvom meniacej sa vlhkosti v murive by drevo pracovalo a v jeho okolí by sa vytvorili trhliny v omietke. Toto riešenie je lacnejšie ako využitie oceľových omietnikov, a pritom sa pracuje pohodlne.
Možno pracovať aj bez omietnikov podľa tzv. terčov, keď do bodovo nanesenej malty namiesto priebežnej lišty vtlačíme kúsok tehly, ktorá ostáva v jadrovej vrstve. Na tento spôsob treba však mať prax v omietaní a dobré oko, pretože podľa bodového terča sa oveľa ťažšie určuje rovina steny ako podľa lištového omietnika.

Nanášanie

Pred nanášaním malty možno povrch nasiakavých materiálov poliať vodou, nie však tehlu a betón. Môžeme nanášať omietaciu maltu. Nahadzujeme ju lyžicou, naberačkou alebo ju lyžicou nanesieme na veľkoplošnú stierku a vtierame ju do steny. Najlepšie je nahadzovať naberačkou, ale musíme poznať hmat pri nahadzovaní (získame ho len praxou). Najprv omietame miestnosť do výšky ramien, potom postavíme lešenie a omietame hornú časť miestnosti, nakoniec strop. (Lešenie môžeme nechať postavené a po stvrdnutí jadrovej vrstvy nanášame z lešenia štukovú vrstvu na strop, steny a po odstránení lešenia aj na spodnú časť stien.) Po nanesení malty do jedného úseku medzi dva omietniky vezmeme stierku a roztierame maltu po povrchu. Ak treba, dohodíme maltu. Keď je jej vrstva dostatočne hrubá, vezmeme stieraciu latu, lyžicou očistíme stieraciu hranu, priložíme ju na spodok dvoch susedných omietnikov a ťaháme nahor. Pritom si pomáhame kmitavými vodorovnými pohybmi s rozkmitom asi 10 cm, ktorými odrezávame prebytočnú maltu. Latu môžeme na jednom omietniku pridržať a po druhom ju posúvame, takže opisuje akýsi krúživý pohyb. To všetko uľahčuje prácu. Ak sa vyskytnú miesta, kde je nedostatok malty, dohodíme maltu a postup zopakujeme. Latu ťaháme nahor a pri strope prejdeme zo zvislého pohybu pri stene hneď do vodorovného pohybu a potiahneme latou trocha po strope, aby sa malta dobre spojila a odtiahnutím laty od zvislej steny neodtrhla od podkladu. Ešte kým je malta čerstvá, rohom lyžice obídeme drevené lišty, ktoré tak možno ľahšie vytiahnuť bez poškodenia povrchu. Vzniknuté miesta vyplníme. Jadrovú omietku môžeme, ale nemusíme zahladiť dreveným hladidlom. Nie je vhodné usilovať sa o hladký povrch, aby sa ďalšia povrchová vrstva omietky mohla dobre prichytiť.
Pri nanášaní malty na strop si na podlahe roztiahneme podložku (môže ňou byť aj starý koberec), z ktorej opadanú neprichytenú maltu zbierame a opäť používame. Tí, ktorí to vedia, môžu nahadzovať naberačkou, pre ostatných odporúčame naniesť maltu na široké hladidlo a vtierať ju do stropu.

Štuková vrstva

Po stvrdnutí jadrovej vrstvy nanášame jemnú povrchovú (pohľadovú, lícnu, štukovú) vrstvu omietky. Robíme to len v obytných priestoroch. V pivniciach, skladoch a pod. stačí vyhladiť jadrovú vrstvu a ďalej omietku neupravujeme. Zloženie povrchovej omietky je podobné ako pri jadrovej vrstve, ale používa sa jemný (štukový) piesok so zrnitosťou do 1,25 mm, ktorý dáva stenám hladký povrch. Štukovú omietku nanášame v tenkej vrstve, asi 0,5 cm hrubej. Po nanesení ju nahrubo uhládzame hladidlom a po krátkom čase, kým je vlhká a tvárna, ju vyhladíme, napríklad polystyrénovým hladidlom, resp. kúskom polystyrénu, filcovým či plastovým hladidlom. Závisí to od druhu namiešanej malty, skúseností omietača s použitým pieskom, od hladkosti povrchu, ktorý chceme dosiahnuť.
Pri práci postupujeme odhora nadol. Bežné obytné miestnosti môžeme omietať v dvoch fázach: najprv si postavíme lešenie a omietame strop a hornú časť stien, potom bez lešenia omietame spodnú časť stien. Všetky dvere, okná, elektrické inštalácie, vodovodné a iné vedenia v stenách by mali byť hotové a otvory ukončené záslepkami. Na omietanie je nevyhnutné zabezpečiť kvalitné osvetlenie miestnosti. Hrany rohov musia byť zvislé so zaoblením asi 5 mm. Škáry medzi nerovnakými materiálmi v stene prekryjeme bandážou – sklotextilnou mriežkou alebo iným vhodným spôsobom, aby sa v omietke netvorili trhliny.

Stierkovanie

Stierky sú veľmi jemné omietky na dosiahnutie výnimočne hladkého povrchu stien. Nanášajú sa v tenkých vrstvách od 1 mm. Vyrábajú sa ako suché zmesi zväčša na na báze sadry alebo cementu. Možno ich miešať aj na stavenisku z veľmi jemných pieskov (štukový piesok alebo vápencová múčka) a spojív (cement, vápenný hydrát, disperzia akrylátu alebo PVAc). Neodporúčame to robiť pre vysokú prácnosť a neistú kvalitu výsledného produktu. Postup pri práci je veľmi jednoduchý, na dosiahnutie kvalitného povrchu však treba mať skúsenosti a zručnosť získanú napríklad pri omietaní. Predpokladom je aj rovný podklad a kvalitné nástroje na nanášanie a hladenie. Rozmiešanú zmes nanášame murárskou lyžicou alebo špachtľou na široké hladidlo, ktoré priložíme k stene, a ťahom po nej natierame zmes na stenu podobne ako nátierku po krajci chleba. Každá zmes má stanovený čas spracovania (pri sadrových zmesiach je to 30 – 45 minút. Za tento čas musíme materiál rozmiešať s vodou, stierku naniesť na stenu a niekedy ju aj uhladiť. Preto nerozmiešame dopredu priveľa materiálu. Niektoré stierky treba brúsiť za sucha, čo je veľmi nevýhodné, lebo jemný prach sa roznesie po celom byte či dome. Moderné stierky sa uhládzajú za mokra oceľovým hladidlom. Pomáhame si pritom aj štetcom, ktorým zvlhčujeme hladený povrch.

Zdroj magazín UROB SI SÁM