Renovácia stropu I.
Ak ste sa stali šťastnými novými majiteľmi starého domu, určite rozmýšľate nad jeho zobytnením. Pravdepodobne bude treba opraviť strop.
Najstaršie stropné konštrukcie (bežné typy povalových stropov) tvoria na zraz poukladané drevené trámy, zvrchu zamazané napríklad hlinou alebo zasypané stavebnou sutinou, škvarou a pod. V novších domoch sa vyskytujú konštrukcie z nosných trámov, podhľadov a podlahových konštrukcií rôznych typov. Priestor medzi podhľadom a podlahou takýchto stropov môže byť vyplnený sypkým materiálom, slúžiacim ako izolácia a ochrana proti požiaru.
Poruchy stropov
Drevené stropy sú väčšinou poškodené biologickými škodcami, čo súvisí najmä s ich prípadným nežiaducim vlhnutím. Dôsledkom častého či dlhodobého zatekania vody do drevenej konštrukcie (vlhnutie nad 10 % objemovej hmotnosti dreva) sa drevo vystavuje zvýšenému riziku infikovania biologickými škodcami (hmyzom, hubami, plesňami, aktivizovaniu infekciami v ňom obsiahnutými). Napomáhajú tomu aj prachové násypy. Výskyt a mieru poškodenia tradičných stropných konštrukcií je zvyčajne napohľad ťažko určiť. Najvhodnejšie je nechať vypracovať odborný posudok statika, ktorý určí potrebu sanácie. Určitou indikáciou skrytých porúch môže byť viditeľná deformácia konštrukcie alebo ”mapy” po zatečení na omietke. Na drevených stropoch sa znížená únosnosť prejavuje predovšetkým zmenou tvaru – priehybmi a trhlinami. Avšak pozdĺžne trhliny v drevených trámoch väčšinou nie sú signálom poruchy stability, ale len sprievodným javom zmrašťovania dreva. Ani malý priehyb trámov (do niekoľkých mm) zvyčajne neznamená havarijnú poruchu konštrukcie. Najčastejšie poškodenou časťou stropných trámov je ich zhlavie uložené v murive. Na určenie poruchy treba lokálne odstrániť omietky alebo podlahy, resp. násypy, prípadne ich navŕtať, alebo stropné konštrukcie preskúmať endoskopicky. Ak sa drevené stropné trámy nachádzajú v suchom prostredí a dobre sa ošetria, vydržia často aj storočia. Preto treba vytvoriť také podmienky, ktoré zamedzia ich vlhnutiu či zatekaniu. Pri výmene pôvodných podláh by nové podlahy mali byť paropriepustné.
Podopretie a stuženie trámov
Pri renovácii stropov často potrebujeme opraviť stropné trámy. Pri podopretí odstránime poškodené zhlavia trámov. Do stien pod úroveň pôvodných trámov osadíme viacero konzol alebo jediný priebežný pozdĺžny trám pripevnený k murivu. Na pripravený podklad osadíme skrátené stropné trámy – stropnice.
Technológie stuženia stropných trámov sú založené na zväčšení ich pôvodného prierezu príložkami (drevenými, oceľovými), ktoré sa prikladajú a pripevňujú k trámom tesárskymi spojmi, svorníkmi a podobne. Výhodou stuženia trámov je podstatné zníženie ich pruženia – teda zníženie priehybu od vlastnej váhy či váhy neseného zaťaženia. Najprv odstránime podlahu a podhľad na mieste opravy. Zoslabený stropný trám zospodu podoprieme drevenou konštrukciou. Ak poškodenie zapríčinila niektorá z plesňových alebo hubových infekcií, trám treba odrezať (v dostatočnej vzdialenosti od viditeľného miesta infekcie – podľa situácie, zvyčajne asi 1 m), vyniesť z budovy a zlikvidovať (spáliť, odviesť na riadenú skládku odpadu). Trám stužíme, odstránime podpornú konštrukciu a doplníme podhľad i podlahu.
Osadenie nových trámov
Nepoužiteľné trámy vymeníme. Pôvodné kapsy pred vložením nových trámov natoľko zväčšíme, aby sa vytvoril potrebný manipulačný priestor (rozšírením či prehĺbením kapsy alebo jej prerazením až po fasádu). Môžeme ich dezinfikovať alebo vypáliť plameňom, aby sa zničili zárodky plesní a húb. Nový trám v kapse môžeme podložiť drevenou podložkou a okolo jeho zhlavia by sa mala zachovať vzduchová medzera (približne 3 – 5 cm z každej strany). Manipulačný otvor kapsy znova zamurujeme a strop dokončíme. Rovnakým postupom môžeme do muriva vložiť nové dodatočné trámy, ktoré zvýšia nosnosť celej stropnej konštrukcie.
Spriahnutie stropu
Ide o veľakrát praxou odskúšanú konštrukciu spojenú z viacerých vrstiev samostatných konštrukcií alebo materiálov (z dreva, ocele, železobetónu a pod. – prvý raz použité v Bratislave v dome U Dobrého pastiera v r. 1960). Tu uvádzame príklad spriahnutia železobetónu a dreva. Pracujeme nad trámami. Starú podlahu odkryjeme, odstránime prípadný násyp, obnažíme nosné trámy a očistíme ich. Môžeme ich napustiť impregnačnou látkou proti škodcom a čiastočne odizolovať proti vlhkosti z mokrého procesu položením asfaltovej lepenky alebo hrubšej fólie z polyetylénu z vrchnej strany. Pri dobrom stave predchádzajúcej konštrukcie môžeme začať priamo na starej podlahe. Začíname pritĺkaním veľkého množstva klincov do nosných trámov. (Uvádzame tu množstvá a rozstupy pre bežný trám asi 6 m dlhý, široký 15 – 16 cm a 20 – 22 cm vysoký). Prebíjame ich cez podlahu zhora do trámov. Miesta, na ktoré sa bude pribíjať v pozdĺžnom smere trámu, určí statik. Na každom mieste však pribíjame po 3 klince vzdialené od seba 3 až 4 cm. Miesta pribíjania sú hustejšie pri zhlaví trámu – na dĺžke prvého metra sú zvyčajne od seba vzdialené 7 cm. Na nasledujúcom metri je vzdialenosť medzi miestami pribíjania každých 15 cm, na ďalšom metri 25 cm, potom ešte raz 25 cm, znova 15 cm a pri opačnom zhlaví 7 cm. Klince musia byť veľké – dĺžka 18 cm, priemer 6 mm. Pribíjame ich tak, aby vytŕčali 3 – 4 cm nad podlahu. Diery na klince s takýmto priemerom sa musia vŕtačkou predvŕtavať (môžeme si urobiť plechovú šablónu s dierami podľa šírky trámu) asi do 1/2 až 2/3 zápustnej hĺbky, aby sa trám nerozštiepil. Priemer vrtáka je 85 % priemeru klincov. Teraz na starú podlahu voľne položíme (nepripevňujeme ju ku klincom) konštrukčnú sieťovinu s rastrom 150 mm a priemerom drôtov 4 mm (na podložky, aby bola obalená betónom aj zospodu). Zalejeme ju 5 – 6 cm vrstvou betónu B20. Takto urobenú konštrukciu nemusíme prepájať s betónovým vencom.
Náhrada stropu
Výhodou tohto riešenia je niekedy možnosť použiť pôvodné kapsy trámov, do ktorých sa osadia nové nosné prvky (oceľové nosníky s profilovanými plechmi zaliate betónom, keramické nosníky vystužené oceľou a podobne), a vyššia odolnosť voči požiaru. Liate monolitické železobetónové stropy vo väčších objemoch môžu starým budovám spôsobiť ďalšie prílišné zaťaženie zvislých konštrukcií, a dokonca až prekročenie únosnosti podložia.
Zníženie výšky stropu
V starších domoch s miestnosťami s väčšími rozmermi boli aj jednotlivé podlažia príliš vysoké (z dnešného pohľadu) – často aj 3,5 m. Vykurovanie takýchto miestností je veľmi nákladné, pri lokálnom vykurovaní aj namáhavé a obývanie takýchto miestností nie je príjemné. Preto často výšku miestností znižujeme tak, že pod konštrukčným stropom zavesíme nový nenosný strop – podhľad. Ak je okenné nadpražie nízke, musíme znížiť aj výšku okenných otvorov.
Zdroj Magazín UROB SI SÁM
|
