Malé záhradné stavby
Malé záhradné stavbyKaždý človek sa chce po namáhavej práci uvoľniť a oddýchnuť si. Pri prechádzke okolím našich miest sa ukazuje, že čoraz viac ľudí chápe záhradu ako rozšírenie obytného priestoru – miesto relaxu a stretávania sa s priateľmi. Počas posledných desiatich rokov sa Slovensko výrazne zmenilo. Priemerná mzda, produktivita práce aj kurz koruny sa zlepšujú, ale trávime viac času v zamestnaní. Stále viac ľudí si uvedomuje, že pestovať v celej záhrade zeleninu je neproduktívne – stojí to množstvo času, peňazí a námahy. Má to význam, iba ak je táto práca našou naozajstnou záľubou, lebo v obchode si zeleninu možno kúpiť pomerne lacno. Záhradu môžeme premeniť na obytný priestor pomocou rozličných pevných aj dočasných prvkov. Pergola Pergola sa používa najmä na zatienenie obytnej terasy i odpočívadla. Ďalšou jej funkciou môže byť vytvorenie opory pre popínavé rastliny, zatienenie chodníka alebo zdôraznenie vstupu do domu, oddelenie okrasnej a úžitkovej časti záhrady. Pergoly umiestňujeme ako prístavbu k jednej strane domu alebo na terasu, do rohu záhrady, vedľa jazierka či na miesto, odkiaľ je najlepší výhľad na okolitú krajinu. Ak chceme po pergole ťahať popínavé rastliny, zohľadníme pri výbere miesta aj nároky na typ pôdy, vlhkosť a orientáciu k svetovým stranám. Ideálna je juhovýchodná, aby sme boli pod pergolou chránení pred ostrým poludňajším a popoludňajším slnkom. Konštrukcia Ľahkú konštrukciu pergoly tvoria nosné stĺpy, na ktoré pripevníme pozdĺžne prvky – trámy a na ne uložíme priečne prvky – krokvy. Najjednoduchšiu pergolu tvorí jeden rad stĺpov spojených horným spojovacím trámom, ktorý má hore pripevnený rad priečnych prvkov. Dvojitú pergolu tvoria dva rady nosných stĺpov, ktorých spojovacie trámy sú preklenuté ešte priečnymi prvkami. Popínavé rastliny vytvoria na konštrukcii pergoly zelený strop či akýsi prístrešok. Dvojitú pergolu umiestnime nad cestičku alebo odpočívadlo, kde môžeme využiť silnejší tieniaci efekt vyvolaný jej väčšou šírkou. Ak pergola nadväzuje na stenu domu alebo iný múr, jeden rad nosných stĺpov nahradí upevnenie priamo do steny na konzolu. Najčastejším pôdorysným tvarom pergoly je obdĺžnik, no môže byť aj štvorcová, kosodĺžniková alebo v tvare nepravidelného uholníka, pričom môžeme využiť aj kombináciu základných tvarov. Dlhšiu spojovaciu pergolu nad chodníkom spojíme s obdĺžnikovou pergolou nad odpočívadlom alebo ju konštruujeme ako lomenú. Veľkosť Veľkosť pergoly treba prispôsobiť veľkosti odpočívadla, nad ktorým stojí. Ak ide o spájajúcu pergolu nad chodníkom, treba ju prispôsobiť jeho šírke. Pergola nemá byť nižšia než 2,5 m a vyššia než 3 m, vzdialenosť nosných stĺpov od seba v rade má byť 4 až 4,5 m, pri dvojitých pergolách majú byť obidva rady od seba vzdialené 2,5 m. Odporúčaná šírka pergoly je 3 m. Priečne prvky – krokvy upevňujeme na trámy vo vzdialenosti 60 cm od seba tak, aby na jednej (pri pergole opierajúcej sa o múr) alebo na oboch stranách prečnievali asi o 30 cm. Materiály Použitému materiálu zodpovedá aj výsledný efekt. Drevená pergola pôsobí primerane masívnym, pevným dojmom. Konštrukcia môže byť iba pravidelná, najčastejšie pravouhlá. Rastliny sa po nej dobre popínajú, povrch dreva sa v lete neprehrieva tak ako kov. Kovová pergola pôsobí veľmi ľahko a jemne. Z kovových rúrok môžeme vytvoriť aj oblúkový efekt. Kovové prvky však horšie obrastajú popínavými rastlinami. Kombinovanú pergolu môžeme zostaviť z murovaných stĺpov a drevených trámov alebo tak, že nosné stĺpiky sú z kovových rúrok, ale trámy a krokvy sú z drevených fošní. Kombináciou sa dajú dosiahnuť zaujímavé efekty a vytvoriť harmonický súlad s ostatnými materiálmi použitými na fasáde domu alebo pri iných stavbách v záhrade. Nosné stĺpy Na nosné drevené stĺpiky pergoly sú najvhodnejšie hranoly s prierezom 12 × 12 cm (alebo 14 × 14 cm). Nosné stĺpiky z kovových rúrok pôsobia najľahšie, lebo majú rozmery prierezu od 4 do 10 cm. Murované tehlové stĺpy musia mať rozmery najmenej 30 × 30 cm, musia byť dokonalé zvislé a pri murovaní treba dbať na správnu väzbu muriva. Stĺp vymurovaný z prírodného kameňa má v strede betónové jadro vystužené oceľovými prútmi (rozmery závisia od použitého kameňa), preto treba počítať s priemerom 40 až 50 cm). Murované masívnejšie nosné stĺpy sa lepšie uplatnia vo väčších záhradách. Trámy a krokvy Drevené trámy môžu tvoriť hranoly s rozmermi 12 × 14 (alebo 14 × 16) cm a dĺžky zodpovedajúcej buď dĺžke celej pergoly alebo vzdialenosti nosných stĺpikov (pri dlhšej spojovacej pergole). Kovové rúrky sa s nosnými stĺpikmi najlepšie spájajú zváraním, pričom je výhodné, ak obidva prvky majú rovnaký priemer. Priečne prvky – krokvy – môžu byť drevené alebo z kovových rúrok či napnutého oceľového drôtu. Najpoužívanejšie sú drevené, z dosák kladených na výšku s rozmermi 5 × 12 (6 × 14) cm, v pravidelnej vzdialenosti 50 až 60 cm od seba s prečnievaním za trám (30 cm). Pomocou zárezov môžeme krokvu veľmi pevne nasadiť na trám. Montáž konštrukcie Dôležité je odvodnenie terénu. Potom do kovových príchytiek osadíme drevené stĺpiky. Nemali by dosadať celou plochou prierezu na vodorovnú plochu príchytky (opäť pre dobré prevetrávanie). Väčšina príchytiek má potrebnú prevetrávaciu úpravu, ak nie, pomôžeme si malou tenkou doštičkou vloženou medzi kov a prierez stĺpika. Stĺpiky k príchytkám priskrutkujeme a skontrolujeme, či stoja zvislo a v zákryte. Na horné konce stĺpikov osadíme vodorovné nosné trámy a pripevníme ich skrutkami do vopred pripravených zárezov. Jednotlivé prvky pergoly spájame tak, aby nevznikli miesta, v ktorých by mohla stáť voda. Pri montáži všetky dielce viackrát kontrolujeme vodováhou. Na spájanie drevených častí možno použiť aj klince, alebo prvky zoskrutkovať nehrdzavejúcimi skrutkami. Tieniace prvky Teraz máme zhotovenú základnú nosnú konštrukciu, na ktorú sa budú ukladať tieniace prvky – krokvy. Tie upravíme predvŕtaním otvorov na skrutky. Rovnomerne ich rozdelíme a pripevníme kolmo na vodorovné trámy. Aby pergola pevne stála a nevykývala sa, treba ju zavetrovať. Použijeme na to šikmé vzpery, ktoré vložíme do rohov pergoly a priskrutkujeme. Vzpery budú plniť nielen statickú, ale aj dekoračnú úlohu. Ak sme sa rozhodli použiť aj dekoračnú či tieniacu výplň, treláže či plátno, upevníme ich na malé plechové uholníky primontované k nosným stĺpikom.  Pergola je exteriérová stavba, preto jej povrch upravíme tak, aby naň nepriazeň počasia pôsobila čo najmenej. Drevo na vonkajšie použitie impregnujeme. Impregnáciu dreva a náter drobných kovových konštrukčných prvkov základnou farbou robíme pred zmontovaním konštrukcie. Zmontovanú pergolu natrieme ešte raz. Keďže drevo je obľúbené pre svoju vlastnú farbu a kresbu, použijeme tmavšie moridlo alebo zachováme jeho prírodný vzhľad a nalakujeme ho transparentným lakom. Pri dreve možno použiť aj bielu emailovú úpravu, ktorá konštrukciu odľahčí. Dbáme na to, aby sme farbou konštrukcie nepotlačili pôsobenie popínavých rastlín. Posledným krokom bude vysadenie popínavých rastlín a zaobstaranie si záhradného nábytku. Potom už môžeme iba relaxovať v príjemnom polotieni, popíjať slamkou chladený nápoj a pozorovať okolie až dovtedy, kým sa opäť nepustíme do ďalšej záhradnej stavby, napríklad malého domčeka pre deti. Stavby pre deti Postupne sa udomácňujú aj v našich záhradách. Ak máme početnú rodinu, dajme si záležať ma trvanlivosti materiálov a spojov. Ak „staviame” pre jedno až dve deti, môžu byť stavby jednoduchšie. Použiť môžeme aj staršie (ale vždy zdravé) drevo, alebo si svoju zostavu poskladáme z prvkov, ponúkaných množstvom predajcov záhradných detských preliezačkových alebo hojdačkových zostáv. Výhodné bude už pri montáži stavieb vedieť, ako využijeme miesto po ich demontáži o niekoľko rokov. Keď vaše deti dorastajú do tínejdžerského veku, asi by sa namiesto preliezačky viac potešili bazénu. Ak vedia plávať, voda už pre nich neznamená také nebezpečenstvo, ako pre malé deti. Pieskovisko Najjednoduchším a najobľúbenejším prvkom pre malé deti je jednoznačne pieskovisko. Pred jeho kúpou alebo pred začatím svojpomocnej montáže by sme si mali veci dopredu premyslieť. Ak bude pieskovisko príliš malé (mnoho výrobcov predáva plastové nádoby s vrchnákom a označuje ich ako pieskovisko), ledva sa doň zmestí jedno dieťa. V takom prípade piesok preschne alebo sa rýchlo znečistí, prípadne sa celý povysýpa po záhrade. Praktické skúsenosti s podobnými výrobkami ukazujú, že vrchnák často treba dodatočne zaťažovať proti odfúknutiu, lebo výrobcovia málokedy pamätajú na jeho naozaj pevné zaistenie. Exteriérový kozub Primárnym účelom záhradného kozuba je príprava jedla a vytváranie príjemnej atmosféry vhodnej na posedenie rodiny či inej spoločnosti. Sálavé teplo je jeho sekundárnou funkciou a využijeme ju počas chladných jarných alebo jesenných večerov. Ak sa nechystáme využívať gril častejšie, alebo máme málo miesta v záhrade, prípadne by sme častým grilovaním obťažovali susedov, môžeme si zaobstarať jednoduchý prenosný gril na kolieskach. Tvorí ho iba oceľová vložka na drevené uhlie a polohovateľný rošt na opekanie mäsa, takže príprava jedla môže byť dosť nepohodlná. Ak je grilovanie záľubou a prírodné podmienky záhrady to dovoľujú, oplatí sa porozmýšľať o stabilnom objekte s vhodným napojením na ostatné exteriérové prvky. Veľmi pekne pôsobí záhradný kozub, ak svojím tvarom, farebným a materiálovým stvárnením korešponduje s exteriérom domu alebo plotu. To dosiahneme vymurovaním objektu s použitím rovnakého alebo podobného materiálu ako pri stavbe domu. Hoci správne vymurovať exteriérový kozub je menej zložité ako interiérový, pred svojpomocnou prácou by sme si mali preštudovať odbornú literatúru. Jednoduchšie ako murovať kozub, je kúpiť si ho v stavebninách ako prefabrikát a ten si v záhrade poskladať. Možno sa do záhrady síce nebude dokonale hodiť, ale s veľkou pravdepodobnosťou bude poriadne fungovať. |
