Betón – najrozšírenejší stavebný materiál
Betón - Najrozšírenejší stavebný materiálBetón je nosný materiál. Má schopnosť odolávať napätiam, ktoré vznikajú v stavebnej konštrukcii. Dobre znáša tlakové napätia, ale má pomerne nízku odolnosť proti ťahovým a šmykovým napätiam, ktorým vzdoruje oceľ. Preto prevažná väčšina stavebných konštrukcií sa dnes zhotovuje zo železobetónu, v ktorom tlakovým napätiam odoláva betón a ťahovým a šmykovým napätiam oceľ. Vlastnosti betónu Dané sú najmä jeho zložením a spôsobom spracovania. Jeho vlastnosti rozhodujúcou mierou určujú jednotlivé zložky a ich hmotnostné pomery. Významne ich ovplyvňujú aj špeciálne zámery použitia betónu. Ide napr. o vodotesný betón, mrazuvzdorný betón, vysokopevnostný a vysokohodnotný betón. Veľkou prednosťou betónu je jeho prispôsobivosť. Konečný tvar mu však dáva až debnenie. Zloženie betónu sa prispôsobuje najmä požiadavkám projektanta. Významný vplyv má i prostredie, v ktorom sa betónová konštrukcia bude nachádzať, a akým agresívnym vplyvom bude vystavená. Ak chceme vyrobiť kvalitný betón musíme dodržať správny výrobný postup s použitím vhodných zložiek. V konečnej konštrukcii dbať na ukladanie, zhutňovanie a ošetrovanie betónu. Významný vplyv na kvalitu betónu má aj jeho doprava. Označovanie betónu Prechod na európske normy priniesol i nové označovanie betónov, ktoré sa zásadne líši od doteraz používaného spôsobu označovania. Toto označenie sa už objavuje vo všetkých nových projektoch, kde sa s ním budú stretávať všetci stavebníci. Pomerne komplikovaný systém označovania betónu zohľadňuje hlavne vplyv prostredia, ktoré bude pôsobiť na betónovú konštrukciu a môže spôsobiť neskoršie rozrušenie betónu a zníženie jeho životnosti. Základné zložky betónu Cement je hydraulické spojivo pozostávajúce z anorganických, nekovových jemne zomletých materiálov, ktoré po zamiešaní s vodou zatvrdnú a zostanú pevné na vzduchu i pod vodou. Od ostatných hydraulických spojív, ako sú hydraulické vápno, maltové spojivá s vyššou pevnosťou, sa cement líši pevnosťou, ktorá býva po 28 dňoch vyššia ako 25 MPa. Na Slovensku sa používajú najmä portlandský cement (čistý), troskový cement a cement s vápencom, vysokopecný cement a špeciálne cementy (napr. biely a cestný). Zatiaľ sa u nás nevyrába síranovzdorný cement pre betónové konštrukcie, ktoré majú byť odolné proti účinkom síranových vôd a pôdam s obsahom síranov. Portlandský cement (PC) čistý (bez prímesí). Je vhodný aj na betónovanie za nízkych teplôt. Označuje sa ako CEM I. Je to najkvalitnejší cement s najrýchlejším vývojom počiatočných pevností. Portlandský troskový cement. Vývoj počiatočných pevností betónu je pomalší, ale po 28 dňoch dosahuje spravidla rovnaké pevnosti ako PC a dlhodobé pevnosti (po 90, 180 a 360 dňoch) sú vyššie ako pri PC. Tento cement nie je vhodný na betónovanie pri nízkych teplotách, má mierne zvýšenú odolnosť proti agresívnemu prostrediu. Portlandský cement s vápencom. Poznáme ho aj ako vápencový cement. Zlepšuje niektoré vlastnosti betónov, ako sú spracovateľnosť a súdržnosť. Vysokopecný cement. Je vhodný pre masívne betóny. Má tiež zvýšenú odolnosť proti agresívnemu prostrediu (pre konštrukcie osadené v mierne agresívnej vode a pôde). CEM III/B 32,5 patrí skôr už do skupiny špeciálnych cementov. Jeho prednosťou je zvýšená odolnosť proti agresívnym vodám a pôdam a veľmi nízke hydratačné teplo. Je vhodný na masívne betónové konštrukcie, ako sú napr. masívne betónové základy). Biely cement. Je určený na výrobu bieleho i farebného betónu a do rôznych omietkových zmesí. Kamenivo Tvorí 75 až 80 % objemu betónu, čím vytvára jeho nosnú kostru. Kamenivo sa delí podľa spôsobu výroby, jeho pôvodu a veľkosti. Podľa objemovej hmotnosti si môžeme vybrať kamenivo: ľahké (< 2 200 kg/m2), normálne (2 600 až 2 700 kg/m2) a ťažké (> 3 200 kg/m2). Na výrobu betónu sa najviac používa prírodné ťažené kamenivo z bagrovísk, riek a jazier. Kde je nedostatok ťazeného kameniva používa sa kamenivo z rozdrvených kamenných blokov získaných ťažbou v lomoch. Na výrobu betónu si vyberáme kamenivo drobné s maximálnym zrnom do 4 mm, alebo hrubé so zrnom väčším ako 4 mm, ale menším ako 125 mm. Používame kamenivo, ktoré v uloženom betóne vytvorí medzi jednotlivými zrnami čo najmenej medzier. Na betóny nižších pevností možno používať aj netriedený štrkopiesok. V súčasnosti sú najpoužívanejšie frakcie kameniva: 0 – 4 mm, 16 – 32 mm, 4 – 18 mm, 0 – 22 mm, 8 – 16 mm. Kamenivo musí vyhovovať príslušným normám, hlavne svojou pevnosťou, zrnitosťou a tvarom zŕn (vhodné sú zrná guľovitého tvaru, nevhodné sú zrná ploché alebo ihlicové, kde ich dĺžka je 3 × väčšia ako ich hrúbka). Pevnosť zŕn kameniva musí byť väčšia ako požadovaná pevnosť betónu. Kamenivo nesmie obsahovať látky organického pôvodu a hlinité prímesi. Voda V betóne jej má byť čo najmenej. Musí byť čistá, bez organických zlúčenín. Vhodnosť vody závisí od jej pôvodu. Pitná voda je všeobecne použiteľná. Prírodnú podzemnú a povrchovú vodu treba najprv odskúšať. Splašková voda je nepoužiteľná. Priemyslová odpadová voda sa musí najprv odskúšať, ak vyhovuje, môže sa použiť na výrobu betónu. Vodu dávkujeme pri miešaní čerstvého betónu a zvlhčujeme ňou betón po jeho zatuhnutí počas niekoľkých dní, aby sa udržal vo vlhkom stave. Podľa množstva pridanej vody získame: suchú betónovú zmes, zavlhnutú, málo mäkkú, mäkkú, veľmi mäkkú až tekutú. Prísady Vlastnosti betónu zlepšujú urýchľovače, spomaľovače tuhnutia a tvrdnutia, plastifikátory a pigmenty. Dávkovanie prísad je veľmi individuálne v rozpätí od 0,3 do 2 % z hmotnosti cementu. Prímesi Sú to spravidla práškovité látky, ktoré sa pridávajú do betónu na zlepšenie niektorých vlastností betónu. Dajú sa nimi dosiahnuť zvláštne vlastnosti betónu. Výroba betónu Pri výrobe betónu sa cement, kamenivo, práškové prísady a prímesi dávkujú vždy hmotnostne. Voda a tekuté prísady sa dávkujú hmotnostne alebo objemovo. Dávkovanie vody musí byť upravené vzhľadom na skutočnú vlhkosť kameniva. Presnosť dávkovania zložiek betónu má byť 3 %. Pri prísadách a prímesiach do betónu je to 5 %. Dávkovanie cementu Minimálna dávka cementu musí byť 260 kg/m3. Platí to pre všetky druhy betónu, pri ktorých existuje nebezpečie korózie spôsobenej karbonatáciou (účinok CO2 na betón), chemicky agresívnym prostredím, chloridmi, alebo kde hrozí narušenie pôsobením mrazu a rozmrazovania. Nižšie dávky cementu možno použiť len pre betón trvalo uložený v zemi. Čerstvý betón sa mieša zásadne strojovo v miešacích zariadeniach. Miešanie musí trvať dostatočne dlho. Minimálny čas miešania stanovujú výrobcovia miešačiek. Pri dodávkach betónu z centrálnej betonárne sa spracovateľnosť čerstvého betónu označuje slovným názvom alebo hodnotou (v minútach, sekundách). Skúšobnú metódu spracovateľnosti určuje dodávateľ stavby podľa požiadaviek dokumentácie Musí sa pritom zohľadniť spôsob dopravy betónu na stavbe (napr. čerpanie betónu), dopravné vzdialenosti a spôsob zhutnenia. Pevnosť betónu Pevnosť betónu nie je priamo závislá od množstva cementu. Stúpa s dávkou cementu len do určitej optimálnej dávky, nad touto dávkou už nenastáva ďalšie zvyšovanie pevnosti betónu. Pevnosť betónu závisí od množstva a pevnosti cementu, kvality kameniva, množstva použitej vody a od spôsobu zhutnenia betónu. Na výsledné vlastnosti betónu má vplyv aj jeho ošetrovanie počas tuhnutia a tvrdnutia (ochrana proti slnečnému žiareniu a vysušujúcemu vetru) a tiež ošetrovanie betónu vodou (udržiavanie vo vlhkom stave) počas siedmich dní po vybetónovaní konštrukcie. Nosnú kostru betónu tvorí kamenivo. Zmes kameniva musí byť zvolená tak, aby sa použilo čo najviac zŕn kameniva. Medzery medzi väčšími zrnami kameniva majú byť čo najviac vyplnené menšími zrnami. Preto sa kvalitné betóny vyrábajú minimálne z dvoch druhov kameniva: z drobného – piesku (< 4 mm ) a hrubého – štrku (> 4 mm). Menej kvalitné betóny možno vyrábať aj z jedného druhu kameniva, z tzv. monofrakcie. Pevnosť kameniva je spravidla niekoľkonásobne vyššia ako pevnosť betónu, čím ovplyvňuje jeho vlastnosti. Zamiešaním vody a cementu sa vytvára cementová kaša, ktorá obaľuje zrnká kameniva a vyplňuje medzery medzi zrnami. Zatvrdnutá cementová kaša – cementový tmel – je nositeľom pevnosti betónu. Ošetrovanie betónu pri tvrdnutí Ošetrovanie betónu vodou by malo pokračovať až dovtedy, kým nedosiahne minimálne 50 % predpísanej pevnosti v tlaku. Spravidla je to 7 dní pri teplotách nad 10 °C. Tento čas sa predlžuje až na 10 dní pri nižších teplotách. Vysušovaniu betónu možno zabrániť jeho prikrytím (napr. plastickou fóliou, geotextíliou). Tvrdnúci betón vo vlhkom stave udržiavame kropením vodou, pričom rozdiel medzi teplotou betónu a vody používanej na kropenie má byť čo najmenší. Ak nemôžeme použiť fólie, treba vysušovaniu betónu zabrániť postrekom povrchu betónu vhodným ošetrovacím prostriedkom (na baze parafínu alebo akrylátu), hneď po ukončení betónovania. Výber ošetrovacieho prostriedku nesmie ohroziť nanášanie konečnej úpravy povrchu betónu, prípadne nanášanie farby. Teplotným rozdielom v betóne možno zabrániť (napr. pri betónovaní v zime) tepelnou izoláciou povrchu betónu po jeho oddebnení a zamedzením jednostranného ochladenia konštrukcie. V lete naopak treba zabrániť jednostrannému ohriatiu betónu slnkom. Pri masívnych betónových konštrukciách je potrebné kontrolovať teplotu v betóne. Mechanickému poškodeniu možno predísť neskorším oddebnením konštrukcie. Povrch čerstvo vybetónovanej konštrukcie treba aspoň jeden deň chrániť proti dažďu. Neodporúča sa vibrovať blízko pri čerstvo zatuhnutom betóne s už upraveným povrchom. Poškodeniu mrazom sa dá predísť použitím tepelnej izolácie, kým betón nedosiahne pevnosť v tlaku minimálne 5 MPa. Zašpineniu a zafarbeniu betónu, pri ktorom sa bude pracovať, treba predísť jeho zakrytím fóliou alebo plachtou. Doprava betónu Pri doprave čerstvého betónu nesmie dôjsť k jeho znehodnoteniu. Ak sa betón počas dopravy rozmieša, musí sa pred betónovaním znovu premiešať. Čas dopravy betónu je obmedzený rýchlosťou tuhnutia cementu, ktorú ovplyvňuje druh cementu a teplota prostredia. Pri teplotách do 25 °C je to 60 až 90 minút, pri teplotách nad 25 °C je to 30 až 45 minút. Tento čas sa dá predĺžiť použitím prísad do betónu, ktoré spomaľujú jeho tuhnutie. Predpokladá sa, že po dodávke na stavbu sa uloží do konštrukcie v priebehu 15 minút. Pri doprave betónu v rámci stavby pomocou betónového čerpadla sa volí vhodné zloženie čerstvého betónu, ktoré musí byť overené preukaznou skúškou. V zásade sa odporúča zveriť výrobu betónu špecializovanej organizácii – centrálnej betonárni. Výroba betónu priamo na stavbe pretrváva už iba pri svojpomocnej výstavbe rodinných domov. Prednosťou centrálnej výroby betónu a jeho dopravy až na stavbu sú jeho vyššia kvalita a možnosti vybetónovania konštrukcie v krátkom čase. Vyššia cena betónu sa určite vráti počas dlhej životnosti (rodinný dom staviame predsa na 100 rokov a nič nie je horšie, ako keď sa chodníky, oporné múry a schody začnú rozpadávať po 20 rokoch). Na dopravu betónu z centrálnej betonárne na stavenisko (primárna doprava) sa používajú autodomiešavače. U nás sú to predovšetkým autodomiešavače s objemom bubna 5, 6, 8 a 9 m3. Autodomiešavače umožňujú premiešať betón na stavenisku pred jeho ukladaním do debnenia na stavbe, prípadne umožňujú ešte pozmeniť konzistenciu betónu, ak je nevyhovujúca (pridaním malého množstva prísady betónu a intenzívnym opätovným premiešaním betónu). V malej miere sa na dopravu betónu na krátke vzdialenosti používajú ešte vaňové dopravníky betónu, prípadne vyklápacie nákladné auta, v ktorých však už betón nemožno premiešať. Doprava betónu na stavbe Najrozšírenejším spôsobom dopravy betónu na stavbe (sekundárna doprava) je používanie čerpadiel na betón. V posledných rokoch nastal prudký rozvoj používania tohto druhu dopravy, ktorý umožňuje dopravovať betón až na vzdialenosť 42 metrov (podľa typu čerpadla na betón a dĺžky jeho výložníka). V súčasnosti sa na menších stavbách (hlavne rodinných domov) používajú aj autodomiešavače, ktoré majú namontovaný transportér na dopravu betónu (s dosahom asi 10 metrov) alebo súčasťou autodomiešavača je aj čerpadlo na betón s dosahom asi 15 metrov (závisí to od typu). Ukladanie betónu Jednotlivé vrstvy betónu musíme po uložení zhutniť. Robíme to ručne – prepichovaním, ubíjaním, alebo strojovo – vibrátormi. Cieľom je dosiahnuť čo najnižšie množstvo vzduchových bubliniek v hotovom betóne, ktorý sa tak stáva hutnejším a teda pevnejším. Ak chceme prerušiť betónovanie, a neskôr pokračovať, môžeme to len vtedy, ak betón nedosiahol pevnosť vyššiu ako 3,5 MPa. Ak je pevnosť vyššia, musí sa vytvoriť pracovná škára. Miesta pracovných škár v konštrukcii musia byť vyznačené v projekte konštrukcie. Pred pokračovaním betónovania je nevyhnutné povrch betónu očistiť od voľných zŕn predchádzajúcej vrstvy betónu, odstrániť cementový povlak na povrchu a ostatné nečistoty a dôkladne zvlhčiť betón (prebytočnú vodu musíme odstrániť). O každom betónovaní sa vedú na stavbe záznamy, napríklad o čase a ukončení betónovania, o dodávateľovi transportbetónu, o základných charakteristikách betónu, teplote vzduchu a opatreniach na ochranu betónu pri jeho tuhnutí a tvrdnutí. Pre betónovanie za nízkych alebo vyšších teplôt platia osobitné predpisy. Ak bol betón dopravený na stavbu v požadovanej kvalite, nezaručuje to ešte, že aj betónová konštrukcia vyrobená z tohto betónu bude mať požadovanú kvalitu. Procesy vykonávané s betónom na stavbe môžu výrazne ovplyvniť jeho konečnú kvalitu v stavebnom diele. Výroba betónu pre individuálnu bytovú výstavbu Ak sa cement, kamenivo a voda dávkujú objemovo, je vždy väčšie riziko výroby menej kvalitného betónu. Ak sa na stavbe používajú malé miešačky, treba betón miešať dovtedy, kým sa nedosiahne rovnomerná zmes čerstvého betónu a kým nie sú zrná kameniva dobre obalené cementovou maltou (kašou). Množstvo pridanej vody má byť také, aby bol čerstvý betón mäkký, ale aby netiekol a nedochádzalo pri ňom k odlučovaniu cementovej kaše a veľkých zŕn kameniva od malých zŕn. Vzhľadom na vzrastajúcu individuálnu bytovú výstavbu, odporúča sa aj individuálnym stavebníkom prejsť na dodávky betónu z centrálnych betonárni, ktoré vlastnia certifikáty osvedčujúce kvalitu betónu. V západnej Európe sa už absolútna väčšina betónu pre individuálnu bytovú výstavbu dodáva len z centrálnych betonární. Vzhľadom na to, že rodinné domy sa nestavajú na pár rokov, je prezieravé radšej zaplatiť vyššiu cenu betónu pri stavbe, ako neskôr platiť drahé opravy betónových konštrukcií, prípadne ich celkovú výmenu. To platí aj o doplnkových betónových konštrukciách pri rodinnom dome (napr. chodníky, oporné múry, vonkajšie schody a pod .) Betónové konštrukcie Vodorovné stropné konštrukcie rozdeľujú dom na jednotlivé podlažia. Podľa technológie zhotovenia a druhov materiálov ich možno rozdeliť na železobetónové monolitické stropy, keramické a železobetónové polomontované stropy a železobetónové montované stropy. Monolitický strop Tradičný železobetónový variant stropnej konštrukcie využíva prednosť betónu prenášať zaťaženie tlakom a oceľovej výstuže prenášať zaťaženie ťahom. Navrhujú sa hlavne pre typické pôdorysy, väčšie pôdorysné rozpätia a náročnejšie zaťaženia. Pri správnom statickom návrhu získame tuhý strop, odolný proti tvorbe trhlín, s dobrými fyzikálno-technickými parametrami, najmä akustickými a tepelnoakumulačnými. Nevýhody takýchto riešení predstavuje vysoká remeselná prácnosť spojená so stavbou debnenia, prípravou a kladením výstuže, mokrý technologický proces závislý od poveternostných podmienok a pomerne dlhý čas tvrdnutia betónu. Manuálne zručnejší stavebníci zvládnu prípravu a položenie rebierkovej i hladkej výstuže sami, a to podľa statického projektu stropnej dosky. Ešte pred samotným betónovaním musí statik, prípadne stavebný dozor skontrolovať armatúru. Stavbu debnenia treba zveriť profesionálnym tesárom. Nie sú zriedkavé prípady zle podstojkovanej alebo zadebnenej konštrukcie, ktorá pri zrútení spôsobila nielen materiálne škody, ale aj úrazy. Ešte v projekte statik stanoví pevnostnú triedu betónu na stropnú konštrukciu. Presne pripraviť zvyčajne predpísanú triedu betónu B 20 (pevnosť v tlaku po 28 dňoch 20 MPa, s obsahom cementu minimálne 260 kg/m3) teoreticky možno aj v klasickej miešačke na stavbe. Takýto spôsob však neodporúčame. Pri betónovaní stropu môžeme zabetónovať spolu so stropom aj schody, vence, alternatívne i preklady. Pri ploche stropu približne 100 m2, hrúbke dosky 16 cm to predstavuje 20 až 22 m3 čerstvého betónu, t. j. 4 až 5 domiešavačov z centrálnej betonárne. Takéto množstvo dokáže zabudovať pomocou čerpadla na betón partia piatich ľudí za dve až tri hodiny. Dovezený betón z betonárne je zárukou kvality (podľa objednanej pevnostnej triedy, konzistencie a zrnitosti kameniva). Oplatí sa nám to, aj keď je do jeho ceny započítaná doprava. Polomontované stropy Polomontovaných konštrukcií stropov je na trhu viacero typov od rôznych výrobcov. Líšia sa druhom použitej suroviny (keramika, betón, pórobetón), ale i parametrami, ako je hrúbka stropu, maximálna dĺžka nosníkov, maximálne zaťaženie atď. Ochrana betónu Na konečné vlastnosti betónu významne vplýva tiež jeho ošetrovanie po uložení a zhutnení. Pri tuhnutí a tvrdnutí betónu sa vyžaduje primeraná teplota a dostatok vlhkosti. Preto sa musí betón chrániť proti vysušovaniu, priveľkým teplotným rozdielom, mechanickému poškodeniu, mrazu, zašpineniu a zafarbeniu. V zime na dosiahnutie minimálnej pevnosti v tlaku 5 MPa (keď je už betón možno vystaviť mrazu) možno urýchliť tvrdnutie betónu viacerými metódami. Urýchľovanie tvrdnutia betónu je vhodné aj pri snahe skrátiť čas, kedy možno betón oddebniť. Zohrievanie betónu priamo pri jeho výrobe použitím teplej vody a prípadne i ohrievaním kameniva je ďalším spôsobom urýchľovania tvrdnutia betónu. Priamo na stavbe možno tiež zahriatím debnenia a zvýšením teploty betónu jeho ohrievaním (napr. použitím rôznych druhov vyvíjačov tepla) dosiahnuť rýchlejšie tvrdnutie betónu. Tepelnou izoláciou čerstvého betónu možno docieliť optimálne využitie tepla vznikajúceho pri hydratácii. Debnenie Čerstvý betón sa obyčajne ukladá do debnenia, ktoré zabezpečí požadovaný tvar betónovej konštrukcie. Debnenie nesie hmotnosť betónu dovtedy, kým betón nezatvrdne a je schopný uniesť vlastnú hmotnosť ako aj určitú časť užitočného zaťaženia betónovej konštrukcie. Pri nosnej betónovej konštrukcii je dôležité vyhovujúce podoprenie debnenia, aby počas betónovania nedošlo k jeho prehnutiu, prípadne vybočeniu. Na zhotovenie debnenia sa využíva najmä drevo a oceľ. Starší spôsob debnenia predpokladal jeho zhotovenie pre každú betónovú konštrukciu zvlášť. Debnenie sa zhotovovalo z dosák a hranolov, čo umožňovalo vytvoriť ľubovoľný tvar debnenia. V súčasnosti sa používa celý rad individuálnych a systémových debnení. Debnenia na jednorázové použitie Patria sem tradičné drevené debnenia, ktoré nahradzovali platne z dosák po obvode a v strede vystužené hrubšími doskami (tzv. debniace panely). Neskôr sa začali používať debniace panely z hrubej preglejky, ktoré boli po obvode vystužené drevenými hranolčekmi alebo kovovými uholníkmi. Dielce sa vyrábali v rozmeroch, ktoré umožňovali vytvoriť dĺžky, resp. šírky debnenia ako násobky 150 alebo 250 mm. Do tejto skupiny možno zaradiť aj stratené debnenia. Tvoria ich tenké železobetónové dosky, ktoré počas betónovania slúžia ako debnenie a po zatvrdnutí betónu sa stávajú trvalou súčasťou betónovej konštrukcie. Medzi stratené debnenia (napr. pri zhotovovaní prekladov) možno tiež zaradiť debnenia, ktoré umožňujú vytvoriť vrstvené konštrukcie s použitím vonkajšej tepelnoizolačnej vrstvy (napr. z drevotrieskovej dosky alebo polystyrénu), ktorá sa pri betónovaní spojí s vnútornou vrstvou betónu. Betón slúži ako nosný prvok a súčasne spĺňa aj požiadavky na tepelnoakumulačné vlastnosti konštrukcie. Debnenia na viacnásobné použitie Škála debnení na viacnásobné použitie je dnes veľmi široká. Predstavujú ho predovšetkým systémové debnenia a špeciálne debnenia (vzhľadom na ich použitie len na špeciálne účely vo veľkom stavebníctve ich v tomto článku neuvádzame). Systémové debnenia sa vyrábajú priemyselným spôsobom a predstavujú súbor dielcov a prvkov formy. Tvoria podporný systém debnenia a vytvárajú tiež debniace plochy. Všetky dielce debnenia sú vzájomne prepojiteľné a umožňujú vytvárať širokú škálu rozmerových variácií debnenia. Prednosťou je jednoduché spájanie foriem s prvkami podperného systému. Podľa veľkosti jednotlivých dielcov ich možno rozdeliť na maloplošné debnenia, ktorých prvky nepresahujú 2 m2 a ich hmotnosť nepresahuje 40 kg. Pracovníci na stavbe ich môžu prenášať bez použitia žeriavu. Naopak, veľkoplošným debnením možno manipulovať len pomocou žeriavu. Montujeme debnenie Vlastnosti betónu umožňujú veľkú variabilitu tvarového riešenia monolitických konštrukcií. Musíme však pre ne zmontovať debnenie, čiže priestorovú formu na vybudovanie betónovej alebo železobetónovej konštrukcie. Používame na to spravidla debniace dielce. Môžeme použiť debnenie zhotovené z drevených dosák, prípadne preglejky, zabudované debnenie (tzv. stratené debnenie), alebo systémové debnenie. Tradičné a zabudované debnenie si vyžadujú niekoľkonásobne dlhší čas na zhotovenie, pritom majú krátku životnosť – tzv. obrátkovosť. Systémové debnenia si vyžadujú minimálny čas na zmontovanie do požadovaného tvaru a navyše, čo je ich veľká výhoda, majú dlhú životnosť. Debniaci systém si môžeme kúpiť alebo požičať za mierny poplatok. Ide najmä o debnenia umožňujúce zadebnenie zvislých, vodorovných ako aj špeciálnych monolitických konštrukcií. Systém strateného debnenia Pomocou strateného debnenia stavba „rastie“ veľmi rýchlo. Sendvičové múry sa budujú buď z dosák, alebo blokov, do ktorých lejeme betón B 15 (do stropov B 20). Dosky sú vzájomne previazané a pospájané oceľovými sponami. Malé debniace systémy V domácich podmienkach využijeme malé debniace stenové systémy, ktoré pre svoju nízku hmotnosť umožňujú pohodlnú manipuláciu. Vyznačujú sa vysokou kvalitou vyhotovenia nosnej konštrukcie oceľovým, prípadne vyľahčeným rámom z hliníkových zliatin, ktorý spoľahlivo a bezpečne zachytáva tlak betónovej zmesi. Oceľový rám debnenia má spravidla kvalitnú povrchovú úpravu. Takéto debnenia nám umožňujú stavať základy, oporné múry, domové a revízne kanalizačné šachty, žumpy a pod. Debniaci systém Doka Frami Systémové debnenie Frami je moderne riešený systém určený na debnenie v malom rozsahu. Hmotnosť jednotlivých debniacich dielcov nepresahuje 43,7 kg, takže s nimi možno manipulovať. Dielce sú zostavené z debniacej plochy – vodovzdornej preglejky vsadenej do oceľového rámu so špeciálnou povrchovou úpravou, ktorá zabezpečuje trvalú ochranu debniacemu dielcu. Dielce vysoké 2 700 mm sú ukotvené tromi spínacími tyčami. Po zopnutí viacerých dielcov navzájom vytvárame veľké debniace plochy. Debnenie Frami má päť typov debniacich dielcov s výškou 1 500 mm a päť s výškou 1 200 mm. Systém obsahuje ďalšie doplnky ako vnútorný a vonkajší roh, kĺbový roh a vyrovnávací plech, stabilizátor a iné. Vzájomné spájanie debniacich dielcov zabezpečujú rýchlospojky. Maximálna únosnosť debnenia je 40 kN/m2. Debnenie Doka-Framaz Ručne montovateľné stenové systémové debnenie je kombinované, t. j. jeho dielce sú zostavené z debniacej plochy – vodovzdornej preglejky – vsadenej do hliníkového rámu s pozdĺžnymi výstuhami so špeciálnou povrchovou úpravou. Debniace dielce sa na výšku 2 700 mm ukotvujú iba dvoma spínacími tyčami. Debnenie Doka Alu-Framax má päť typov debniacich dielcov s výškou 2 700 mm. Systém obsahuje ďalšie doplnky, ako sú vnútorný a vonkajší roh, kĺbový roh a vyrovnávací plech, stabilizátor a iné. Debnenie je veľmi flexibilné, spoľahlivé, s veľkou obrátkovosťou. Výhodou je nízka hmotnosť debniacich dielcov, čo umožňuje ručnú manipuláciu pri montáži. Maximálna únosnosť debnenia je 90 kN/m2. Debnenie NOE SI 2000 Je určené na zadebňovanie monolitických stenových a základových konštrukcií – základových pásov a pätiek. Hmotnosť jednotlivých dielcov nepresahuje 46 kg, čo umožňuje ručnú manipuláciu. Debniace dielce sa vyrábajú vo výškach 2 650 mm, 1 500 mm a 750 mm. Maximálna únosnosť debnenia je 40 kN/m2. Debnenie Rasto Je určené na zadebňovanie monolitických stenových konštrukcii. Debniace dielce pozostávajú zo základného oceľového rámu s výstuhami a z kvalitnej vodovzdornej preglejky s hrúbkou 18 mm. Štandardné debniace dielce majú výšku 2 700 mm a šírku 450 mm a 750 mm, odstupňovanú po 50 mm. Debnenie Paschal-Raster Samonosné debniace dielce sa skladajú z oceľovej nosnej konštrukcie, ktorú tvorí pásová oceľ s výškou 75 mm. Konštrukcie sú upravené do rastra s veľkosťou 250 × 250 mm. Debnenie sa vyrába v rozmerovom rade: výška 625 mm, 750 mm, 1 000 mm, 1 250 mm, 1 500 mm, šírka od 250 do 500 mm, ďalej 600 a 750 mm. Maximálna únosnosť debnenia je 35 kN/m2. Debnenie Tekko Je vhodné na realizáciu stenových nosných monolitických konštrukcii malého rozsahu. Samostatné stenové debniace dielce a pevný uzatvorený profil zabezpečujú priestorovú tuhosť debnenia. Maximálna únosnosť debnenia je 60 kN/m2. Povrchová úprava pozinkovaním zaručuje dlhú životnosť debnenia. Debniace dielce sa vyrábajú v rozmerovom rade: výška 900 mm, 600 mm, 450 mm, 300 mm. Tokko je plne kompatibilné s debnením Rasto. Možnosti využitia betónu Betón je univerzálny stavebný materiál prakticky použiteľný pri všetkých stavebných konštrukciách. Z veľkého množstva aplikácii betónu pri rôznych druhoch konštrukcií sme vybrali najbežnejšie aplikácie pri individuálnej bytovej výstavbe a stropné konštrukcie. Vytvorenie stropnej konštrukcie je jedna z úloh, ktorej sa nemôže vyhnúť žiaden stavebník. Táto konštrukcia musí mať potrebnú nosnosť, stavebník ju však chce mať čo najjednoduchšiu s čo najmenšou potrebou prenájmu stavebných mechanizmov. Jedným z riešení je použitie stropných systémov typu PREMACO, PREDOS a PREMADOS. Stropný systém PREMACO Predstavuje najjednoduchší systém zhotovenia betónovej konštrukcie stropov so všetkými prednosťami. Má vysokú nosnosť, požiarnu odolnosť, dobrú akumulácia tepla. Tento systém sa skladá zo železobetónových nosníkov a betónových tvárnic. Stropné nosníky sa ukladajú na obvodovú konštrukciu (spravidla železobetónový stužujúci veniec). Medzi nosníky sa vkladajú betónové tvárnice. Celá stropná konštrukcia sa potom zabetónuje, aby sa vytvorilo monolitické spojenie medzi nosníkmi a tvárnicami. Hrúbka betónovej vrstvy nad tvárnicami má byť minimálne 5 cm. Nosnosť stropnej konštrukcie možno regulovať osovou vzdialenosťou medzi jednotlivými nosníkmi. Prednosťou použitia systému PREMACO je nízka spotreba betónu na zhotovenie stropu (väčšinu potrebného betónu už obsahujú tvárnice a nosníky, ktoré možno zakúpiť ako hotové výrobky). Dosahuje sa dobrá previazanie medzi tvárnicami, nosníkmi a dodatočne zabetónovaným monolitickým betónom (netreba zabudnúť na navlhčenie povrchu tvárnic a nosníkov pre začatím betónovania monolitickým betónom). Potrebná vysoká únosnosť stropu pri jeho celkovej nízkej hmotnosti sa dosiahne tým, že sa používajú duté tvárnice s takou výškou, ktorá je potrebná na optimálne využitie ocele v nosníkoch. Stropný systém PREDOS Tento systém sa svojou koncepciou blíži k tradičným železobetónovým monolitickým stropným doskám (nepotrebuje však debnenie). Využíva tenké prefabrikované dosky s hrúbkou len 5 cm, ktoré okrem nosnej funkcie plnia aj funkciu strateného debnenia. Použitie tohto stropného systému vyžaduje hornú výstuž, kde veľkosti profilov výstuže a jej rozmiestnenie sa určia statickým výpočtom v projekte stavby. Dĺžka dosiek je do 8 m (na zvláštnu objednávku môže byť i viac), šírka dosky môže byť v rozmedzí od 0,4 do 2,4 m. Spravidla sa však používajú šírky 1, 2 a 2,4 m. Stropné dosky vytvárajú kvalitný podhľad, ktorý netreba omietať, stačí urobiť stierku. Rozmery dosiek možno prispôsobiť ľubovoľným požiadavkám. Dosky umožňuje vytváranie otvorov na ukladanie inštalácií. Stropný systém PREMADOS Ako už vyplýva z jeho názvu systém PREMADOS je kombináciou obidvoch doteraz spomenutých systémov s cieľom využiť ich prednosti. Vhodný je pre rozsiahlejšie stavby. Použité stropné dosky zlučujú nosnú funkciu a funkciu strateného debnenia, pričom stropné tvárnice celkovo vyľahčujú stropnú konštrukciu. Tento systém možno vytvoriť v alternatívach A a B. Pri oboch alternatívach sa vyrábajú dosky s dĺžkou do 9 metrov, rozdielna je hrúbka dosky. Zatiaľ čo pri alternatíve A je 7 cm, pri alternatíve B je 5 cm. Šírky dosiek sú tiež rozdielne. Rozdielny je vzhľad podhľadov pri oboch alternatívach. Pri alternatíve B dostávame rovný podhľad, ktorý nie je treba omietať (stačí naniesť stierku), zatiaľ čo alternatíva A má podhľad s odskokmi a musí sa omietať (omietajú sa len stropné tvárnice). Alternatíva A je vhodná na prekrytie priestorov s väčšími rozpätiami. Prednosťou alternatívy B je jednoduchá montáž. Debniace betónové tvarovky Tam, kde nie sú veľké tepelnoizolačné nároky na obvodovú stenu, napríklad v suteréne, môžeme využiť debniace a murovacie betónové tvarovky. V šírkach 25, 30 a 40 cm sa bežne používajú na výstavbu suterénu. Spolu s monolitickým stropom vzniká tuhá škatuľová konštrukcia spodnej stavby. Tvarovky sa murujú nasucho, v prípade potreby sa podkladajú drevenými klinmi (aby sa zabezpečila požadovaná presnosť). Tvarovky sa vyrábajú v rôznych výškach – spravidla 22 až 25 cm, takže si ich môžeme aj výškovo veľmi presne rozmerať. Hrúbka steny tvarovky je spravidla 4 cm a voľný priestor – dutina tvarovky – sa po vymurovaní troch radov zalieva betónom s pevnosťou predpísanou projektantom. Pred betónovaním sa do tvaroviek vkladá vertikálna i horizontálna výstuž tak, aby vznikla sieť pri vnútornom i vonkajšom povrchu. Tento proces je dosť prácny, treba pri ňom dbať na správne vibrovanie čerstvého betónu v tvarovkách. Konštrukcia má veľmi dobré pevnostné parametre a dobrú priľnavosť omietky. Betón s organickým plnivom Plášť tvaroviek systému Durisol tvorí zmes prírodného materiálu na báze dreva a cementu. Po vymurovaní a uložení výstuže sa tvarovky zalievajú čerstvým betónom. Tvarovky na obvodové steny majú zo strany exteriéru polystyrénovú vložku s hrúbkou 50, 80 a 135 mm podľa typu tvarovky. Výrobca udáva, že možno dosiahnuť hodnotu tepelného odporu neomietnutej steny až 3,13 m2/(K.W). Pri väzbe platí základné pravidlo. Druhý rad má byť uložený tak, aby sa tvarovka posunula o polovicu dĺžky prvého radu. Vytvorí sa tak sieť nosných stĺpikov z výplňového betónu, ktoré budú plynulo prebiehať od jedného stropu po druhý. Použitím týchto tvaroviek postavíme obvodovú stenu s výbornými zvukovoizolačnými vlastnosťami a dobrou tepelnoakumulačnou schopnosťou. Systém ponúka veľký sortiment doplnkových tvaroviek vrátane rohových, ostenových, prekladových, dokonca aj často žiadaný roletový preklad. Polystyrénbetón Aby sme zlepšili tepelnoizolačné vlastnosti betónu, môžeme použiť ako plnivo špeciálne upravenú polystyrénovú drvinu (ekostyrén, prostyrén a pod.). Vyrobíme tak betón, ktorý pri dotyku vytvára príjemný pocit tepla. Drvina je upravená tak, aby mala zvýšenú afinitu k betónom, preto je ľahko miešateľná s cementom, vodou a pieskom. Polystyrénbetón môžeme použiť všade tam, kde klasický PPS, navyše však aj na stavbu pružných podkladov ciest, chodníkov, tenisových dvorcov a športových plôch ukladaných priamo na prírodný terén, na izoláciu vonkajších rozvodov vody a kanalizácie, na izoláciu razených a hĺbených jám a pod. Postup prípravy polystyrénbetónu Do miešačky nalejeme predpísané množstvo vody, pridáme cement a rozmiešame na cementové mlieko. Pridáme piesok a znovu premiešame. Postupne pridáme polystyrén a miešame, pokiaľ nevznikne polosuchá homogénna zmes. Ak je zmes suchá a nesúdržná, pridáme trošku vody. Ekostyrénbetón sa ukladá vždy na celú výšku vrstvy. Sklon vrstvy môže byť až 30°. Postačí povrch stiahnuť latou a uhladiť hladidlom. Ihneď po dokončení povrchu je vhodné vlhký povrch posypať cementom s prímesou vápna. Na zvýšenie nosnosti a manipulačnej tuhosti je možné polystyrénbetón armovať. Odporúča sa použiť zvarované siete. Armatúra sa ukladá do dolnej tretiny až polovice hrúbky vrstvy, výška sa fixuje podložkami. Systém Velox Debniaci systém Velox nepredstavuje stenu z klasických tvaroviek a ani nie je jednoduché realizovať ho svojpomocne. Ide o stratené debnenie z cementotrieskových dosiek s hrúbkou 35 mm, ktoré pri obvodových stenách dopĺňa tepelný izolant z penového polystyrénu s hrúbkou 100 mm. Priamo na stavbe sa s pomocou špeciálnych spôn vytvorí debnenie, ktoré sa podľa projektu vystuží a zaleje betónom. Stenám dáva pevnosť betónové jadro s hrúbkou 150 mm. Pre takúto sendvičovú konštrukciu udáva výrobca hodnotu tepelného odporu R = 3,2 m2/(K.W). Prednosti tohto systému možno charakterizovať slovami jednoduchosť, rýchlosť a finančná výhodnosť. Betónová krytina Vyrába sa z portlandského cementu, piesku, pigmentov oxidov železa a vody. Výsledným efektom je malo- alebo veľkoformátová krytina z farbeného betónu s hladkým, prípadne granulovaným povrchom. Výrobca ponúka krytinu v niekoľkých farebných úpravách podľa jej typu. Škridly sa vyrábajú v rozličných tvaroch: profilované alebo rovné, so stredným oblúkom alebo bez neho, s viacnásobným bočným drážkovaním alebo bez drážkovania. Rovné škridly bez drážok sa robia ako bobrovky s rôznym priečnym rezom. Charakteristické pre ne je viacnásobné prekrytie v systéme šupinového alebo korunového kladenia. Použitie betónovej krytiny neobmedzuje nadmorská výška. Využijeme ju na strechách so sklonom od 12 do 90 stupňov. Betón v jemných farbách Kvalitné platňové a dlažbové systémy, palisády, svahovky, plotové systémy a obruby riešia zatraktívnenie životného prostredia. Pri individuálnej bytovej výstavbe ich môžeme vhodne využiť na terasy, záhradné chodníky, prístupové cesty k domom, príjazdové cesty ku garážam, vnútorné dvory. Veľký výber betónových výrobkov je aj na úpravu záhrady. Oplotenie z betónu Monolitické oplotenie z betónu rovnako ako nepriehľadný drevený plot ponúkajú dokonalý pocit súkromia. Ak je fasáda domu biela, strecha pokrytá červenými škridlami a v rovnakej skladbe je riešený aj plot, celkový dojem je príjemný a harmonický. Nepôsobí násilne ani príliš masívne. Drevené prvky plot opticky odľahčia a väčšmi priblížia konštrukciu prírode. |
