Globaldom

Nátery a ich použitie v stavebníctve

Podľa normy zaraďujeme medzi náterové látky všetky výrobky, ktorých spojivom je najčastejšie organická filmotvorná, povlaková látka. Keďže sa na stavbe bežne vyskytuje mnoho druhov stavebných materiálov, aj uplatnenie náterových látok je rôznorodé.

Stavebný materiál a náter tvoria jeden celok, pričom náter je najtenšia vrstva materiálu. Najdôležitejšou úlohou náteru je ochranná úloha. Pestrá ponuka náterových látok, ktoré z fyzikálneho hľadiska vytvárajú rozdielne tenké povlaky, ako aj množstvo podkladov komplikuje rozhodnutie ohľadom použitia tej-ktorej náterovej látky.

Náterová látka sa musí prispôsobiť podkladu, na ktorý je určená. Na podklad ju nanášame v tekutom, pastovitom alebo práškovitom stave vhodnou technikou – najčastejšie štetcom, valčekom, stierkou, striekaním a pod. Pri správnej aplikácii vytvorí na podklade súvislú, relatívne tenkú trvanlivú vrstvu, tzv. náterový film. Vytvrdnutie náteru nastáva vyprchaním, rozpúšťaním, oxidáciou, polymerizáciou alebo polykondenzáciou. Medzi náterové látky patria aj riedidlá a ďalšie pomocné látky.

Rozdelenie náterových látok
Náterové látky môžeme rozdeliť z viacerých hľadísk. Podľa vlastností a účelu použitia poznáme vonkajšie, vnútorné, antikorózne, antivegetačné či ohňovzdorné náterové látky. Podľa vzhľadu ich delíme na brúsené, leštené, reflexné a iné. Podľa poradia v náterovom systéme na napúšťadlové, základné, vyrovnávacie, podkladové a vrchné nátery.

Podľa charakteristických vlastností rozlišujeme náterové látky transparentné a pigmentované. Transparentné nátery tvoria priehľadný až priesvitný film. Patria medzi ne fermeže (vysychavé oleje), laky (vznikajú rozpustením filmotvorných látok v organických rozpúšťadlách) a emulzie (filmotvorné látky a ich roztoky). Pigmentované nátery vznikajú pridaním pigmentov – či už organických, alebo anorganických – do transparentných náterových látok. Sú to v podstate krycie farby a delia sa na fermežové, lakové a emulzné.

Podľa druhu náteru rozdeľujeme náterové látky na penetračné, hydroizolačné a ochranné. Úlohou penetračných látok je pripraviť a vylepšiť vlastnosti podkladového povrchu pred aplikáciou hydroizolačného alebo ochranného náteru. Zabezpečíme nimi požadované vlastnosti podkladu, ako sú jeho spevnenie, zjednotenie nasiakavosti a zvýšenie priľnavosti nasledujúcej povrchovej úpravy.

Ako napovedá ich názov, úlohou hydroizolačných látok je zamedziť vstup vody do stavebných materiálov alebo konštrukcií vo všetkých jej skupenstvách. Tým sa zabráni škodám spôsobeným vlhkosťou a predlžuje sa životnosť stavebných materiálov. Ochranné náterové látky sú špecifickým a často povrchovým náterom na stavebné materiály, výrobky alebo konštrukcie. Ich úlohou je ochrana materiálov proti poveternostným vplyvom, mikroorganizmom, oderu, znečisteniu a pod.

Hlavné zložky náterových látok
Hlavnými zložkami náterových látok sú filmotvorné látky (spojivá), rozpúšťadlá, riedidlá, farby a plnivá.

Filmotvorné látky sú nosnou zložkou náteru a majú funkciu spojiva. V náterových látkach sa vyskytujú najčastejšie vo forme roztokov alebo disperzií, zriedkavejšie aj ako práškové spojivo (živice, asfalty, nitrocelulóza, polyméry atď.).

Rozpúšťadlá sú látky, ktorých úlohou je rozpustiť obsiahnuté filmotvorné látky; z nanesenej vrstvy náteru vyprchajú bezo zvyšku. Na tento účel sa najčastejšie používajú terpentínové silice, benzíny, benzén, alkoholy, acetóny, étery atď.

Riedidlá slúžia na dodatočné riedenie náterových látok pred ich použitím a zvyčajne majú rovnaké zloženie ako rozpúšťadlo.

Farby sú zložky farebných náterových látok, ktoré môžu byť v rozpúšťadlách a riedidlách rozpustné (farbivá) alebo nerozpustné (pigmenty). Pigmenty dodávajú náteru farebný odtieň a kryciu schopnosť.

Plnivá sú nerozpustné práškovité látky minerálneho pôvodu s malou farbivosťou a malou krycou schopnosťou (kaolín, hlinka, plavená krieda, sadra atď.), ktorých úlohou je zväčšiť objem náteru. Vylepšujú sa nimi aj niektoré vlastnosti náterových látok.

Označovanie náterových látok
Náterové látky sa označujú veľkým začiatočným písmenom skupinovej charakteristiky, štvormiestnym číslom a stručným názvom. V rámci skupinovej charakteristiky môžu byť asfaltové, silikónové, liehové, olejové, polyuretánové, vodové a iné (napríklad: A – asfaltové, B – polyesterové, C – celulózové, K – silikónové, V – vodové).

Štvormiestne číslo spresňuje podobu alebo účel výrobku náterovej látky. Prvá číslica štvormiestneho čísla za písmenom udáva druh náterovej látky (napríklad: 1 – nepigmentované a transparentné, 2 – pigmentované, 3 – pasty, 4 – tmely, 6 – riedidlá). Ďalšie číslice sú registračné a majú význam pre samotného výrobcu.

Dôležitou vlastnosťou je farebnosť. Podľa platnej STN sa označuje tiež štvormiestnym číslom, pričom označenie pre bezfarebné látky je 0000, pre biele 1000, čierne 1999 atď.

Charakteristika vybraných skupín náterových látok

Akrylátové
Tieto jednozložkové látky riediteľné vodou sú vhodné na hydroizolačné nátery striech, stien a omietok. Sú vodoodpudivým náterom na báze akrylátovej disperzie. Určené sú najmä na konečnú úpravu povrchu novostavieb a pre zatepľovacie systémy. Majú veľmi dobrú priľnavosť k podkladu.

Asfaltové
Patria medzi najlacnejšie nátery. Tvoria ich prírodné asfalty, syntetické asfalty a bitúmenové živice, ktoré sa rozpúšťajú v organických rozpúšťadlách. Majú čiernu farbu. Používajú sa na ochranu betónových a železobetónových častí stavieb.

Cementové
Na trhu sa vyskytujú ako špeciálne nátery s izolačnou funkciou. Sú určené najmä na betónové podklady. Ich spojivom je biely cement. Dodávajú sa ako suché zmesi, náterová látka sa z nich získa zmiešaním s vodou (zvyčajne v pomere 1 : 1). Sú náchylné na predčasné vysychanie, ak sa aplikujú za teplého počasia.

Výrobky z nich slúžia aj ako izolačné látky určené na povrchové úpravy plošne presakujúcich betónových konštrukcií. Vďaka svojej hydroizolačnej funkcii sa môžu použiť na zvýšenie vodotesnosti starých aj nových konštrukcií. Zlepšujú kvalitu ich povrchov a zvyšujú odolnosť proti agresívnym látkam.

Disperzné
Disperzné látky sa bežne označujú ako látky riediteľné vodou. Pojem disperzia znamená, že látka (napr. pigment) je jemne rozptýlená v inej látke (v spojive). Uplatňujú sa prakticky všade tam, kde sa predtým používali iba olejové a alkydové látky. Používajú sa na nátery dreva, kovov a silikátových materiálov (vápenné, vápenno-cementové a iné minerálne povrchy).

V stavebníctve sú obľúbené, lebo neobsahujú organické rozpúšťadlá, vytvárajú umývateľné a vo vode nerozpustné povrchy, prepúšťajú vzduch a možno ich nanášať aj na vlhké podklady.

Epoxidové
Patria medzi syntetické a dvojzložkové náterové látky. Ich nevýhodou je, že sa musia namiešať v presnom pomere. Majú tiež nízku odolnosť proti UV žiareniu, takže natreté drevo po čase stmavne. Najväčšie uplatnenie našli ako špeciálne ochranné nátery – pri sanácii oceľovej výstuže v betóne napadnutom koróziou.

Glejové
Ide o priemyselne vyrábané typy maliarskych farieb určených do interiérov. Tradičným plnivom je v nich kaolín. Dodávajú sa vo forme prášku, ktorý treba pred nanášaním na podklad zmiešať s vodou, alebo ako suspenzia. Ich výhodou je možnosť nanášania bez ďalšieho čakania na dokonalé rozpustenie. Nevýhodou je vyššia zaobstarávacia cena a obmedzený čas skladovania.

Chlórkaučukové
Slúžia ako výborný antikorózny náter na ochranu dreva, kovov, muriva a konštrukcií. Vyznačujú sa veľmi dobrou odolnosťou proti chemickým vplyvom, ale sú málo odolné proti ropným látkam a teplotám nad 50 °C. Sú elastické. Používajú sa najmä na nátery vodných nádrží a bazénov a na ochranu betónových plôch.

Liehové
V stavebníctve sa liehové náterové látky bežne používajú na impregnáciu dreva biocídnymi prípravkami.

Olejové
Sú to látky na báze vysychavých olejov a fermeží, používané predovšetkým v minulosti na nátery dreva a kovu. V súčasnosti, aj keď sú lacné, sa ich využitie obmedzilo len na svojpomocné práce menšieho rozsahu. Najznámejšou z tejto skupiny je fermež ako napúšťadlo pod syntetické a disperzné látky.

Polyuretánové
Jedno- až dvojzložkové materiály sa podobne ako epoxidové živice vytvrdzujú za pomoci chemickej reakcie. Pri styku so vzduchom polymerujú a tvoria stabilizovaný povrch. Osvedčili sa najmä ako hydroizolačné nátery a na ochranu dreva.

Silikátové
Modifikované silikáty sú kombináciou vlastností akrylátových náterov a silikátov. Sú to výrobky na báze vodného skla, mimoriadne paropriepustné, určené na konečnú úpravu vyzretej omietky pri novostavbách, ako aj pri starých budovách a sanácii poškodených náterov a materiálov. Môžeme ich aplikovať v interiéri aj exteriéri.

Silikónové
V súčasnej stavebnej praxi sa pod silikónovou náterovou látkou väčšinou rozumejú farby so spojivom, ktoré tvorí akrylátová disperzia. Sú vodoodpudivým a paropriepustným ochranným vonkajším náterom. Povlak sa tvorí odparovaním vody, pričom nevzniká chemická reakcia medzi spojivom, prísadami a základom. V povlaku sa pritom vytvára jemná kapilárna štruktúra, ktorá zaručuje veľmi dobrú priepustnosť vodnej pary.

Sú určené na konečnú povrchovú úpravu novostavieb aj historických objektov. Málo sa špinia, majú vysokú kryciu schopnosť a dobrú priľnavosť k podkladu. Sú vhodné do oblastí s vysokým znečistením ovzdušia.

Minerálne
Surovinami spojiva minerálnej farby a draselného vodného skla sú kremenný piesok a potaš, ktoré sa v procese tavenia pri takmer 1 300 °C premieňajú na draselný silikát rozpustný vo vode.

Nátery s hydraulickým spojivom sú určené na konečnú povrchovú úpravu minerálnych jadrových omietok v exteriéri a v interiéri. Pre vysokú paropriepustnosť sú vhodné aj na zatepľovacie systémy.

Vápenné
Farby na báze vápna sú zmesi haseného vápna riediteľné vodou. Vápno je pigment aj spojivo súčasne a tvrdne chemicky – prijímaním kyseliny uhličitej zo vzduchu. Náterová látka má nevýhodu v slabej krycej schopnosti, preto sa musí náter opakovane nanášať 5- až 6-krát za sebou. Rozmiešanú kašu treba nechať pred použitím niekoľko týždňov odležať, čo predstavuje ďalšiu nevýhodu. Priemyselne vyrábané náterové látky však už tieto nedostatky nemajú. Treba pripomenúť, že vápenné nátery sa nanášajú na zvlhčené podklady a počas teplých dní sa musia dovlhčovať, a to aj po nanesení na takto upravený podklad. Používajú sa hlavne na povrchovú úpravu omietok interiéru a exteriéru. V ostatnom čase bol na obchodnom trhu – najmä v zahraničí – zaznamenaný návrat k vápenným farbám, a to z hľadiska ekologického aj historického, v snahe o zachovať pôvodnú podobu historických budov.

Príprava podkladu a nanášanie náterov
Pred úpravou natieraného povrchu si určíme vhodnú náterovú látku, a to podľa druhu a kvality podkladu (pozri tab.). Samotný podklad vhodne upravíme – zbavíme ho mastnoty, nečistôt, starých náterov, naimpregnujeme ho, prípadne nanesieme penetračný náter (tiež podľa druhu podkladu) a poškodený podklad vyrovnáme. Dosiahneme tak dokonalé priľnutie nového náteru, jeho dlhú životnosť a estetický efekt. Vďaka tomu optimalizujeme spotrebu samotnej látky.

Teplota vzduchu a podkladu nemá byť nižšia ako +5 °C, lepšie však je, ak sa pohybuje v rozpätí +8 až +10 °C.

Náter aplikujeme vždy len odporúčaným spôsobom (štetcom, valčekom, striekaním). Medzi nátermi musíme dodržiavať technologické prestávky podľa odporúčania príslušného výrobcu a teploty ovzdušia. Prvý náter po penetrácii máme vykonať najneskôr do 24 hodín. Pri náteroch v rohoch a v blízkosti okien používame ploché štetce. Ak nanášame farbu na zvislý podklad, začíname nanášať hore a postupujeme smerom nadol. Ešte pred natieraním zakryjeme okná, dvere, obklady alebo iné nenatierané plochy a konštrukcie fóliou a opáskujeme ich. Ak by aj tak došlo k znečisteniu, farbu musíme odstrániť ešte pred jej zaschnutím.

Skladovanie náterových látok
Spôsob skladovania záleží na surovinovej báze, z ktorej látka pozostáva. Všeobecnou zásadou je skladovanie v dobre uzavretých nádobách pri bežnej teplote, chránené pred priamym slnečným žiarením, vlhkosťou, mrazom a ohňom. Zvláštnu pozornosť treba venovať látkam, ktoré sa znehodnocujú pôsobením nízkych teplôt. Čas skladovania treba dodržať podľa pokynov výrobcu.

Bezpečnosť pri práci
Pri práci s náterovými látkami platia prísne predpisy na ochranu zdravia. Pri práci s nimi je zásadne zakázané jesť, piť a fajčiť. Veľmi dôležité sú ochranné pomôcky, najmä ochranné okuliare, rukavice a vhodný odev a obuv. Po práci by sme nemali zabudnúť ani na ochranu pokožky rúk ochranným krémom. Ak pracujeme v uzavretých priestoroch, počas práce a po nej je nutné dôkladne vetrať miestnosť.

Zdroj Magazín UROB SI SÁM