Nielen individuálna výstavba zdôrazňuje v
súčasnosti ekologické hľadisko. Aj architekti nových administratívnych,
priemyselných a rezidenčných objektov čoraz častejšie využívajú ekologické
prvky.
Zelene v mestách ubúda na úkor priemyselnej a bytovej
výstavby, dopravy, parkovacích plôch. Vo veľkomestách sa preto zelené strechy
stávajú jednou z možností, ako udržať mestskú mikroklímu v rovnováhe.
Od kráľovnej Semiramis k dnešku
Dnes sa už nedá presne povedať, kto ako prvý prišiel na myšlienku vytvoriť
zeleň na strechách. Za prvú zelenú strechu v histórii sa však podľa čiastočne
zachovaných plánov a technológií považujú legendárne visuté záhrady kráľovnej
Semiramis, vybudované v Babylone za vlády kráľa Nabukadnesara II. (605 – 562
pr. n. l.), ktoré patrili k siedmim divom starovekého sveta. V čase
priemyselnej revolúcie, sa stal medzníkom vývoja rok 1867, keď bol vynájdený
železobetón, ktorý umožnil ľahšie a jednoduchšie riešiť strešné plášte, umožnil
bezpečnejšie uložiť vodoinštalácie a najmä, výrazne predĺžil životnosť
konštrukčných prvkov striech i celých stavieb. Jednu z prvých strešných záhrad,
kde sa použil železobetón, navrhol a postavil v roku 1887 architekt F.
Hennebique na streche istého nájomného domu v Lombardii. Technológie, v súčasnosti
používané v Európe, sú dielom prevažne nemeckých architektov.
Takmer všetky obchodné centrá a veľké administratívne
budovy v západnej Európe postavené v nedávnej minulosti majú strešné záhrady,
či už na úrovni terénu, alebo na vyšších poschodiach. K hlavným dôvodom ich
budovania patrí zvýšenie podielu zelene v mestách a vynikajúce vlastnosti
zelených strešných plášťov. Zeleň na strechách sa už objavuje i na obytných
budovách, ale o niečo zriedkavejšie.
Hlavné výhody zelenej strechy
Zeleň na strešných konštrukciách má klimatickú, fyzikálnu, estetickú, sociálnu
aj psychologickú funkciu. Vysoké budovy, asfaltové cesty a vydláždené plochy
zvyšujú priemernú teplotu vo veľkomestách asi o 2 – 3 °C. Zelené strešné plášte zvyšujú životnosť
stavebných materiálov. Tieto plochy dokážu nasať dažďovú vodu a zúžitkovať ju
pre rast rastlín, čím sa znižuje množstvo vody, ktorá odkvapmi odteká do
kanalizácie. Zelené strešné plášte sú aj izolátormi tepla. V lete sa teda
miestnosti neprehriavajú a, naopak, v zime držia teplo a znižujú tým náklady na
energie. Je dokázané aj to, že v dnešných časoch civilizačných ochorení je
zelená farba zelene jedným z faktorov, ktoré obyvateľom miest pomáhajú zvládať
stresové situácie.
Je zelená strecha neúmerne drahá?
Realizácia ozelenenej strechy vyžaduje viac finančných prostriedkov za dokonalú
izoláciu, vyššiu prácnosť výstavby, vybudovanie vegetačných vrstiev a výsadbu
rastlín. Podľa údajov nemeckých odborníkov sú tieto náklady v priemere o 10
percent vyššie ako na vybudovanie holej strešnej konštrukcie bez vegetácie.
Cena založenia zelene na strešných konštrukciách sa odvíja aj od toho, či ide o
zeleň na plochých alebo na šikmých strechách, či je zeleň intenzívna (vyššie
trávy, letničky, trvalky, nízke a stredné kry alebo ide o zeleň extenzívnu
(machy, lišajníky, rozchodníky, trávy, byliny). S typom ozelenenia súvisí aj
náročnosť údržby. Vyššie náklady na vybudovanie zelenej strechy však kompenzuje
fakt, že v nasledujúcich rokoch netreba strešnú konštrukciu a jej izoláciu opravovať.
Ak realizácia všetkých vrstiev zvládnutá kvalitne, životnosť zelenej strechy
vzratie až na hranicu životnosti celej stavby.
Vrstvy zelenej strechy
Zloženie zelenej strechy je takéto: vegetačná vrstva, filtračná a drenážna
vrstva, ochrana proti prekoreneniu, oddeľovacia, klzná a hydroizolačná vrstva,
ktorá je bežnou súčasťou konštrukcie všetkých striech. Pri realizácii zelenj
strechy treba vždy použiť materiály neškodné k životnému prostrediu, znášanlivé
pre rastliny, vhodné z hľadiska protipožiarnej ochrany a schopné zabezpečiť
kvalitný rast rastlín. V prípade šikmých striech sa osvedčuje zloženie: živá
zložka – vegetačné súvrstvie (vegetačný substrát, vegetácia) a neživá zložka –
protisklzová vrstva, ktorá bráni zosúvaniu substrátu, geotextília, ktorá vďaka
svojej štruktúre plní funkciu filtračnú i drenážnu, vlastný drenážny systém a
ďalšie prvky (kvapková závlaha, zabezpečovacie prvky pre údržbu). Ak sa chcete
vyhnúť problémom a náročnej údržbe, použite extenzívnu zeleň
machovo-rozchodníkovo-bylinného typu, ktorá nevyžaduje intenzívnu údržbu.
Údržba šikmých zelených plôch
V rámci údržby je nutné zabezpečiť neustálu zálievku, kým sa dokonale prekorení
vegetačná vrstva, postarať sa o odburinenie či odstránenie suchých a
odkvitnutých častí rastlín. A, samozrejme, človek, ktorý sa o takúto plochu
stará, musí byť nielen odborníkom na vegetáciu, ale musí mať aj zodpovedajúcu
prípravu – horolezecké skúšky.
zdroj: www.stavebnictvoabyvanie.sk
|
